Čo práve čítam (archív)
Ogino, Denisa; Urbaníková, Evita: SUSHI V DUSHI
Po dlhom čase prvá knižka, ktorú som prečítala za dva dni. A nehanbím sa za to! (len trošku) Dej bol v podstate oničom a nepáčilo sa mi, že tam v dokopy nebolo žiadne prekvapenie, lebo autorka v záchvate retrospektívy všetko podstatné povedala na začiatku. No na druhej strane som sa z tejto knižky dozvedela od nestrannej Slovenky o Japoncoch oveľa viac ako z hociktorého anime.
kolektív autorov: ČAS HRDINOV
Je zvláštne hodnotiť knihu, na ktorej obsahovej náplni som sa sama podieľala. ALE musím úprimne povedať, že tie poviedky sú jednoducho fantastické! Príjemne ma prekvapil najmä Jaroslav Lupečka, Marek Eliáš a Rasťo Weber. A ostatní ma neprekvapili, lebo som ich tvorbu väčšinou poznala. Len tak ďalej, slovenská fantastika!
Hailey, Arthur: DETEKTIV
(konečne dočítané)
Bol to boj, ale podarilo sa. Ako som už písala nižšie, kniha bola dosť nudná, ale zase som sa dozvedela veľa o fungovaní americkej polície. Príbeh sa skončil typickým Haileyovským spôsobom... Dobre, nebudem sa tváriť, že som od neho prečítala ktovie čo, ale skončilo sa to podobne ako Hotel. Vlastne celý román mal dosť veľa spoločných prvkov s Hotelom. Takže ak sa vám Hotel páčil... toto radšej nečítajte, lebo stratíte o Haileym všetky ilúzie.
Gaiman, Niel: AMERIČTÍ BOHOVÉ
(konečne dočítané)
Mám trochu rozpačité pocity. Táto knižka nie je zlá, ale skutočne mi príliš nesadla.
Paolini, Christopher: INHERITANCE
Ďalšia séria mojej mladosti ukončená. Musím sa priznať, že zo začiatku sa mi knižka čítala pomerne ťažko. V úvode síce nájdete zhrnutie predchádzajúcich častí (ktoré veľmi pomôže), ale jednu vec mi tento sumár priniesť nedokázal: dôvod, prečo som sa zaujímala o jednotlivé postavy, prečo ma vôbec trápilo, ako to s nimi dopadne. Až asi v tretine románu prišiel moment, keď som ho začala čítať skutočne s radosťou a nevedela som vydržať, ako sa to všetko skončí.
Gemmell, David: PŮLNOČNÍ SOKOL
Dôkaz, že veľa Gemmella naraz škodí, teda aspoň mne. Tá príjemná istota prameniaca z fantasy klišéovitosti, ktorú som spomínala minule, ma veľmi rýchlo omrzela. Myslím, že keby som Polnočného sokola čítala za iných okolností, zrejme by sa mi páčil. Takto som sa už nevedela dočkať, kedy sa to (šťastne, smozrejme) skončí a budem sa môcť pustiť do inej knižky.
Gemmell, David: HAVRAN
Trója ma presvedčila, aby som dala Gemmellovi ešte šancu. A túto šancu dostal v podobe Havrana, tretej knihy Rigantskej ságy (čo som ale zistila až po jej dočítaní). A celkom pekne ju využil, román sa mi páčil. Používa síce strašne veľa fantasy klišé, ale vôbec mi to nevadilo, skôr som pri čítaní cítila takú príjemnú istotu a nostalgiu. A pokiaľ ide o postavy v knihe, okrem hlavného hrdinu som mala rada všetkých.
Hailey, Arthur: DETEKTIV
(nedočíala som)
Nudaaa! Čo má toto znamenať? Prestanem používať výraz “je to dlhé ako týždeň pred výplatou”, pretože “je to dlhé ako Haileyho Detektív” má oveľa väčšiu vypovedaciu hodnotu! A pritom sa to začalo dobre, už len vedieť, kedy príbah ukončiť a nezamotávať sa stále do niečoho nového...
Callahan, George: CONAN A STÍNY HIRTHU
K tomuto len diplomaticky poviem, že nebol pre mňa dobrý nápad to začať čítať.
Hvorecký, Michal: PLYŠ
(nedočítala som)
Tak toto nie. Do Plyšu som sa pustila s vervou a úmyslom prečítať ho do konca za každých okolností, ale nepodarilo sa. Večné depresívne rozplývania sa hlavného hrdinu nad životom, vesmírom a všetkým boli nad moje sily. Na románe ma vlastne najviac zo všetkého zaujalo to, ako môže predstava blízkej budúcnosti zastarať už v priebehu niekoľkých rokov.
Gaiman, Niel: AMERIČTÍ BOHOVÉ
(nedočítala som)
… a veľmi ma mrzí, že som nedočítala. Po tom, ako som sa potrápila s Nočným klubom ma Americkí bohovia hneď chytili a vtiahli do deja. Začalo to pokryvkávať niekde v polovici a ja som si zrazu uvedomila, že ma to už nebaví a vlastne ani nezaujíma, ako to skončí... Ale stále si myslím, že to ešte niekedy dočítam. Držte palce!
Kulhánek, Jiří: NOČNÍ KLUB
(nedočítala som)
Slávny a ospevovaný Kulhánek u mňa stroskotal. Zvládla som asi prvých tridsať strán. Neustála akcia? Nie, ďakujem, rada prenechám iným.
Larsson, Stieg: VZDUŠNÝ ZÁMOK, KTORÝ VYBUCHOL
Myslela som si, že Dievča, ktoré sa hralo s ohňom bude tiež samostatný román, ale nie. Takže očakávaný oddych medzi knihami (ktorý som naozaj potrebovala, lebo na nič iné som nedokázala myslieť), sa nekonal. Bolo treba čo najrýchlejšie prečítať aj tretí diel, na(ne)šťastie už posledný (RIP Stieg). A aké to bolo? Zasa super. Aj keď trošku iné ako Muži, ktorí nenávidia ženy.
Larsson, Stieg: DIEVČA, KTORÉ SA HRALO S OHŇOM
Ono to neskončilo?! Sem s ďalšou knihou!
Lewis, C.S.: TILL WE HAVE FACES
Moja zamilovaná knižka, ktorú som dostala od kamarátky, keď som mala asi sedemnásť. Teraz som sa rozhodla si ju znova prečítať a nežiť už len z občasného prelistovania pekných výrokov, ktoré som si z nej kedysi vypísala. Till we have faces je prerosprávaním antického mýtu o Cupidovi a Psyché a zároveň, ako asi všetky Lewisove diela, je analógiou na kresťanstvo. Ja jednoducho zbožňujem mýty a legendy, na ktoré je nazerané z iného ak tradičného pohľadu, najmä ak sa zlí hrdinovia stanú dobrými (moje obľúbené príklady: Hmly Avalonu alebo mnou na tejto stránke toľko ospevovaná Trója). Román Till we have faces je román rozprávaný z pohľadu Orual, staršej sestry Psyché a opisuje jej pohľad na známe mýtické udalosti. Kniha má podľa môjho názoru veľký potenciál byť oveľa akčnejšou, ale neviem, či sa vtedy jednoducho písalo takým pomalším spôsobom alebo v akcii Lewisovi bránila prvá osoba. Alebo to tak proste chcel. Chcel mať príbeh, v ktorom je vnútorné prežívanie hrdinky dôležitejšie ako šermiarsky súboj. Hlavné však je, že kniha doslova prekypuje krásnymi vetami. Nielen poučnými a povzbudzujúcimi, ale tiež niekoré dialógy či opisy jednoducho berú dych. Pár krásnych viet vám sem dolu napíšem, inak sa nedá:
"The one sin the gods never forgive us is that of being born women."
"All days pass, that’s great comfort."
Hailey, Arthur: HOTEL
Po Mužoch, ktorí nenávidia ženy by som sa, samozrejme, najradšej hneď vrhla na pokračovanie, nemala som ho však k dispozícii. Tak prišiel k slovu Hotel. A prišla som na to, že prečitať si Haileyho po Larssonovi je asi ako ísť na prechádzku po ostrom šprinte. Tým nechcem povedať, že Hotel je zlý. Je jednoducho pomalý a príjemný. A ako vie Hailey opisovať ženy! Lepšie to nevie asi nikto.
Larsson, Stieg: MUŽI, KTEŘÍ NENÁVIDÍ ŽENY
Prečo som tento román dotraz nečítala?! Je úplne super, pri čítaní mi vrela krv a ledva som dokázala čakať na ďalší vývoj deja. Nebudem nič prezrádzať (tiež som o príbehu dopredu nič nevedela a aj tým to bolo skvelé), len povzbudím: hor sa do čítania!
Šabach, Petr: OBČANSKÝ PRŮKAZ
Film Občanský průkaz som videla pred rokom na kinematografe. Pobavil ma (hoci som vzhľadom na svoj vek necítila tú nostalgiu za starými časmi), ale dejovo vzhľadom na epizódovitosť veľmi nenadchol. Asi som staromódna, ale mne sa páčia príbehy, ktoré dodržiavajú určité zásady tvorby príbehu. No a pokiaľ ide o knihu, tú sme počúvali v aute cestou na dovolenku. V porovnaní s filmom má ešte viac dejových línií, ktoré spolu navzájom nesúvisia, a ktoré by sa sami osebe dali nazvať poviedkami. Inak celkom dobrá, občas zábavná, občas smutná knižka.
Gemmell, David: TROY SERIES
Možno si spomínate, ako som tu pre pár rokmi ospevovala prvé dva diely Gemmelovej trilógie o legendárnom meste Trója. Po zúfalých pokusoch zohnať tretí diel po slovensky a po tom, ako som už z prvých dvoch dávno všetko zabudla (alebo som si to aspoň myslela), som sa ododlala prečítať si celú ságu naraz. Po anglicky. Pravdupovediac som si to dala ako osobný záväzok pre rozvoj svojej angličtiny. Veď prečo by sa učenie nemohlo miešať so zábavou?
Ondřejíček, Rado: HOMO ASAPIENS
Príbeh preťaženého pracovníka reklamnej agentúry, ktorý sa rozhodne zamestnať “na strane klienta”, ale ani tu jeho útrapy nekončia. Pre modernú skratku ASAP sa mu rúca rodinný aj milostný život a on sa točí v pracovnom kolotoči, z ktorého nevládze uniknúť... Mňa osobne deprimuje čítať už len knihy z reálneho života (teda nie fantasy), ale keď sa ma téma aj osobne týka, je to trochu nad moje sily. Ďalšie takéto romány si neprosím.
Pratchett, Terry: BUCH!
Zasa sa nám chudáčik obyčajný policajtík Elánius zamotal do politického zločinu. Zasa nám Terry Pratchett napísal poctivú Elániovku. Neprekvapí pozitívne ani negatívne. Jednoducho si drží úroveň série.
Follett, Ken: NA VEKY VEKOV
Hrubá kniha. Veľmi hrubá kniha. Pokračovanie Pilierov zeme. Tak poďme na to: Román predstavuje príbehy mnohých ľudí, obyvateľov anglického mestečka Kingsbridge v štrnástom storočí. Keď sa román pozerám spätne, vidím v ňom toľko negatív, až sa čudujem, že som ho vôbec dočítala: nereálne pôsobiace postavy aj dialógy, všetky čiastkové príbehy postavené akoby na hojdačkovom systéme (o niečo sa snažíme, a raz to vyzerá, že sa nepodarí, raz že sa podarí) a chýbajúca hlavná línia príbehu sú veci, ktoré ma hnevali najviac zo všetkého. Ale na druhej strane sa mi tie zvláštne jednoduché dialógy zdali originálne a to prvoplánové vtláčanie napätia do každej situácie ma zas nútilo knihu neodkladať. Tak si vyberte. Ja sa každopádne veľmi teším na seriálové spracovanie, ktoré sa natáčalo aj na Slovensku.
Sapkowski, Andrzej: Zaklínačská pentalógia
Sapkowski je génius. Povedala som si to, keď som pred niekoľkými rokmi a myslím si to doteraz.
Sapkowski, Andrzej: MEČ OSUDU
…má dvě ostří... Hups, teraz som vám prezradila pointu... Ale nie, neprezradila, nepovedala som, čím sú tie dve ostria... Ale ku knihe: Zaklínač Geralt sa aj v tejto poviedkovej zbierke prediera svetom a loví netvory, no slučka osudu sa už začína uťahovať, a ku koncu knihy je Geralt už úplne lapený. Kvalitatívne výborné poviedky (veď Sapkowski), podľa mňa o niečo lepšie ako v predchádzajúcej zbierke.
Pratchett, Terry: SVOBODNEJ NÁROD
O Toničke som snívala už dlhšiu dobu, kým som sa konečne dostala k tomu, aby som si prvý román o nej kúpila. Svobodnej národ je skôr román pre mládež, a tak k nemu treba aj pristupovať. Bola to veľmi zábavná kniha, najmä dialógy modrých mužíkov Nac Mac Fíglov (aj vďaka geniálnemu prekladu Jana Kantůrka, ktorý si kvôli nemu iste vytrhol nejeden vlas). Na druhej strane siahodlhé opisy - či už prostredia alebo Toničkinych myšlienkových pochodov - boli občas nudné. Suma sumárum, zaujímavý príbeh, najmä pre mladších čitateľov, len občas nevyvážený.
Pratchett, Terry: PÁTÝ ELEFANT
Všetci dobre vedia, že Elánius je jeden z tých ľudí, ktorí vždy hovoria, čo si myslia, preto sa prefíkaný patricius Lord Vetinari rozhodne poslať Elánia na diplomatickú misiu. Teda vlastne dovolenku. A rovno do záhadnej zeme Überwald! A, rovnako ako Hercule Poirot, ani Elánius sa nemôže vybrať na výlet bez toho, aby musel v cieľovej destinácii vyriešiť nejaký ten zločin. A navyše! Konečne sa v tejto knihe začne k svojej žene správať ako aspoň trochu poriadny manžel! Skrátka ďalšia výborná pratchettovka, v ktorej sa dozvieme veľa o trpasličom chelebe (aj to, čo by sme možno vedieť nechceli), a tiež o známej trpasličej opere “Čekan Krvezbroť a Železná Palice”. (Má pravda vyššiu cenu ako zlato? Hmm, áno, ale musí to byť naozaj veľká pravda!)
Pratchett, Terry: NADĚLAT PRACHY
Vlahoš sa vrátil! Po skvelej Zaslanej pošte (Going postal), ktorá sa dočkala aj skvelého filmového spracovania, si môžeme znova prečítať o obľúbenom zlodejovi a podvodníkovi Vlahošovi von Rosretovi. Tentoraz sa nie celkom dobrovoľne dostane k šéfovaniu najväčšej Ankh-morporskej banky, takže tak on ako aj čitatelia majú o zábavu postarané. Kniha je kvalitatívne na úrovni Zaslanej pošty, teda super.
Sapkowski, Andrzej: POSLEDNÍ PŘÁNÍ
Kto z vás ešte nečítal Sapkowského? Priznajte sa! Tri, dva, jedna, teraz! No mohla som si myslieť, že aj takí ľudia sa stále nájdu, ale už ich je čím ďalej tým menej. Hlavne teraz, keď väčšina hráčskej verejnosti mastí Witchera dvojku. Hoci niektorí z nich možno ani nevedia, že dávno pred virtuálnym Geraltom z Rivie existoval ten papierovo-písmenkový. Ale poďme ku knižke: Poslední přání je poviedkovou zbierkou, ktorá obsahuje šesť príbehov, a tie sú navyše popretkávané siedmym. Hlavný hrdina Geralt, povolaním zaklínač, v nich stretáva všetky dôležité osoby svojho budúceho života, teda Marigolda, Yennefer a Ciri (aj keď tú len v Pavettinom brušku), a zažíva všakovaké dobrodružstvá, ktoré z veľkej časti vychádzajú z tradičných rozprávok. Sú to prvé poviedky kráľa poľskej fantasy, a je na nich vidno, že Sapkowski si toto označenie právom zaslúži.
Pratchett, Terry: HRRR, NA NĚ!
Áno, s chuťou pokračujem v čítaní príbehov o “hlídke”, ale Nohy z jílu, bohužiaľ nemám, takže som preskočila rovno na túto knihu... Priznám sa, že keď som kedysi prvý krát čítala Hrrr, na ně!, tento román ma príliš nezaujal, no tým viac ho oceňujem teraz. Je to každopdáne kniha pre dospelých ľudí, ktorí už trochu vedia, ako to na svete chodí, a že Pratchettova paródia na vojnu je niekedy skôr smiech cez slzy. A na druhej strane sa začínam pýtať sama seba, či je zdravé čítať toľko Elánioviek za sebou, lebo mnohé motívy sa v nich opakujú (najmä Elániove myšlienky a postoje) a človeku to začína liezť na nervy... Uvidíme po Piatom elefantovi. Alebo si medzitým strihnem niečo iné?
Pratchett, Terry: MUŽI VE ZBRANI
Zasa si niekto vymyslel, že Ankh-Morpork potrebuje kráľa, a žiadny prevrat sa predsa nedá uskutočniť bez jedného-dvoch zločinov. Takže majú naši obľúbení hrdinovia “ve zbrani” zasa plné ruky práce. A ešte k tomu treba zaúčať nováčikov. A v neposlednom rade ožniť Elánia! (Nemôžme predsa dovoliť, aby sa nám po meste potulovali nevydaté nevesty a ohrozovali celú spoločnosť!)
Pratchett, Terry: STRÁŽE! STRÁŽE!
Po prečítaní Nočnej hliadky som dostala chuť pripomenúť si kapitána Elánia takého, aký bol kedysi - keď velil mužstvu o troch ľuďoch a jeho obľúbenou rannou činnosťou bolo ležanie v kanále s prázdnou fľaškou v ruke. Stráže! Stráže! sú jednou z prvých pratchettoviek, ktoré som čítala a obsahuje jednu z tých nadčasových a nezabudnuteľných scén - konkrétne paródiu na šarády, keď sa knihovník (orangutan, ale neoslovujte ho tak) pokúša rukami-nohami vysvetliť Karotkovi (policajt, navyše dvojmetrový chlap, ktorý si myslí, že je trpaslík) názov knihy “Jak přivolati sobě draka”. Aha, a ešte tam máme aj viacnásobnú vraždu tupým predmetom, konkrétne drakom... Proste nezabudnuteľná klasika, ktorá patrí do knižnice každého fana.
Khaled Hosseini: MAJSTER ŠARKANOV
Amirovo prvé slovo bolo Baba (tak nazýval svojho otca). Hasanovo prvé slovo bolo Amir. A tieto slová v určitom momente rozhodli o smerovaní celého ich života. Prečítať si niečo o Afganistane, niečo iné ako to, čo sa dozvedáme z médií, je veľmi zaujímavý zážitok. A dovolím si povedať, že tento román mi dal viac ako akékoľvek večerné správy. Dal mi pohľad na obyvateľov tejto krajiny, akí boli kedysi, akí sú dnes, a čo sa pre nich zmenilo. Je to príbeh o dvoch chlapcoch, ktorých spája nerozlučné priateľstvo a zároveň delí bariéra spoločenského postavenia. Amir je syn z bohatej rodiny, jedináčik, ktorého najväčšou métou je potešiť svojho otca, a tomu prispôsobuje celý svoj život. To ho núti robiť veci, kvôli ktorým ho čitateľ neznáša. Všetko je však chyba otca, ktorý má na Amira vysoké nároky, takže by ste ho najradšej preplieskali, ale to by vám to tento vysoký mohutný chlap musel najprv dovoliť. A potom je tu dobrák Hasan, ktorý je ochotný pre svojho pána a priateľa Amira urobiť prvé posledné. Aj tisíckrát. Všetci si žijú pomerne pokojným životom v Afganistane začiatku sedemdesiatych rokov. Až kým sa do priateľstva nezačne vkrádať zrada a do krajiny vojna... Dobrá kniha, odporúčam, aj keď koniec by mohol byť menej rozťahaný.
Pratchett, Terry: ÚŽASNÝ MAURICE A JEHO VZDĚLANÍ HLODAVCI
Táto tmavomodrá knižka s obrázkom dobitého, ale prešibane sa tváriaceho mačiaka na obálke, poteší najmä mladších čitateľov. Nespôsobuje záchvaty smiechu ako Pyramidy, ani výšiny čitateľských zážitkov ako Otec prasátek, ale poteší. A dozviete sa toho naozaj veľa o potkanoch!
Pratchett, Terry: NOČNÍ HLÍDKA
Po dlhom čase som si dala ďalšieho Pratchetta a veľmi sa teším z toho, že sa mi dostala do rúk nejaká pratchettovka, ktorú som ešte nečítala. Bez obalu: páčilo sa mi to. Úvod bol síce trochu rozťahaný, to sa ale pri dlhých knihách stáva. Dej nás zaviedol do starého dobrého nemoderného Ankh-Morporku, čo bolo príjemné osvieženie. Na vtipných pasážach som sa dobre zasmiala a nechýbalo ani známe Terryho mudrovanie, s ktorým môžte ale nemusíte súhlasiť. Čo mi prekážalo boli niektoré naozaj príliš rozvláčne pasáže, ale tak celkovo to bola fakt dobrá kniha. Len to neviem porovnať s inými pratchettovkami, lebo som už naozaj dlho žiadnu nečítala.
Gedgeová, Pauline: KVET EGYPTA
Prvá “dospelácka” kniha, ktorú som v živote čítala, bola Jana Eyrová. Tá ma priviedla k láske ku knihám. Druhá bola Odviate vetrom. Tá ma priviedla k láske k histórii. Tretia bola Kvet Egypta. A tá ma priviedla k láske k najúžasnejšej starovekej civilizácii.
Teraz, po mnohých rokoch, som si Kvet Egypta znova prečítala a s miernym zhrozením som zistila, že je to v prvom rade romantická kniha. Príbeh kráľovnej Hatšepsovet, ktorá sa po prekonaní mnohých úskalí nechá korunovať za faraóna, a nakoniec padne porazená zlým synovcom, som teraz prvý krát vnímala dospelými očami. Po toľkých skúsenostiach z hisotrických kníh a filmov už viem, že Hatšepsovet jednoducho musela byť zlá osoba, aby dokázala všetko to, čo dokázala. Dobré dievča by sa nikdy nemohlo stať faraónom. Musela robiť zlé veci, aby to dosiahla... Vidíte, neustále sa o tom snažím presvedčiť samu seba, ale ešte sa mi to nepodarilo. Vďaka tejto knihe pre mňa Hatšepsovet asi navždy zostane nepoškvrneným symbolom Egypta, sily ženstva, milovanou osobou. Nech si Christian Jacq vo svojich knihách hovorí čo chce. Veď on na rozdiel od Gedgeovej ani nevie písať.
(PS: Po Kvete Egypta som čítala Harryho Pottera a ten ma priviedol k láske k fantasy.)
Flewlling, Lynn: NIGHTRUNNER’S SERIES: GLIMPSES
Taká mňamka pre verných čitateľov Nightrunnerov. Kniha nie je románom, ale útlou zbierkou štyroch poviedok, ktoré dopĺňa úryvok z Lynninho najnovšieho “nočnobežeckého” románu. Tie poviedky v skutočnosti ani nie sú poviedkami, len akýmsi doplnením niektorých scén z minulosti hlavných postáv románovej série. Ako samostatná poviedková zbierka by to neobstálo. Záverečný úryvok z rozpísaného románu však určite rozprúdi krv aj čitateľom, ktorých predchádzajúce “poviedky” nechali chladnými. Seregil s Alecom sa totiž po troch knihách bludárenia opäť ocitajú v meste Rhíminee a z úryvku je jasné, že sa opäť môžme tešiť na “some serious nightrunning”, ako ho poznáme z prvých dvoch románov.
Červenák, Juraj: DOBRODRUŽSTVÁ KAPITÁNA BÁTHORYHO (2) BRÁNA IRKALLY
Mnohí porovnávajú Bránu Irkally s prvým dielom. Majú to ľahšie, pretože obe knihy vyšli pomerne rýchlo po sebe. Podľa mňa sú obaja kapitáni Báthoryovia na podobnej kvalitatívnej úrovni. Páčilo sa mi najmä, že sa začiatok tohto románu odohrával na Kréte.
Červenák, Juraj: DOBRODRUŽSTVÁ KAPITÁNA BÁTHORYHO (1) STRÁŽCOVIA VARADÍNA
Už to začínalo vyzerať, že čítam len Lynn Flewelling, však? Tak som sa pustila do Strážcov Varadína, ku ktorým som sa dostala až niekoľko mesiacov po ich kúpe. Pravdupovediac, po Černoknažníkovi som sa do tejto knihy až tak nehrnula. A čo tu máme? Ďalšieho neohrozeného hrdinu s magickými schopnosťami, ktorý prišiel o ženu a o syna... Ale tu sa podobnosť s Roganom končí, čo sa týka povahy hrdinu, ako aj štýlu písania. Strážcovia Varadína sú viac vyhratá kniha s prepracovanejšími historickými detailmi (hoci nie všetky je nám vždy treba). Niektorí prirovnávajú Červenákov prechod k historickému románu len s menšími prvkami fantastiky k Sapkowského husitskej trilógii. Autorský vývoj je síce podobný, no Červenákov kapitán Báthory sa mi zdal lepšie čitateľný ako Veža bláznov.
Flewelling, Lynn: NIGHTRUNNER’S SERIES (5) WHITE ROAD
Zatiaľ posledný román zo série Nightrunnerov a zároveň prvý, na ktorý som musela čakať. Oplatilo sa. Autorka v predchádzajúcej knihe síce trochu spustila latku, no vo White road nám znovu pripomenula, prečo sa oplatí ju čítať. Len tak ďalej, Lynn!
Flewelling, Lynn: NIGHTRUNNER’S SERIES (4) SHADOWS RETURN
Tak sa nám tiene vrátili – presne ako naznačuje názov. Lynn Flewelling po Traitor´s Moone napísala trilógiu o Tamír (ešte stále sa dá zohnať po česky, tak neváhajte, je skvelá!) a následne sa rozhodla opäť oprášiť Seregila s Alecom. Ach. Túto knihu som sa popravde bála čítať, pretože je recenziami označovaná za najslabšiu zo série. A naozaj ňou je. Ak by som Shadows Return mala porovnávať s fantasy románmi vo všeobecnosti, bude stáť na jednej z vrchných priečok rebríčka. No po skvostoch menom Stalking Darkness a Traitor´s Moon je to len slabý čajový odvar. A čím viac o tom rozmýšľam, tým viac sa v tejto myšlienke utvrdzujem.
Flewelling, Lynn: NIGHTRUNNER’S SERIES (3) TRAITOR´S MOON
O ďalšom románe zo série Nightrunner sa netreba veľa rozpisovať. Jednoducho bol výborný, rovnako ako druhý diel. Aby som tu však zabrala aj trochu miesta, napíšem sem niečo o deji knižky. V Zradcovom mesiaci je vzťah medzi Seregilom a Alecom už trochu iný, ako bol v predchádzajúcich knihách. Nebudem prezrádzať aký, aby som niekomu náhodou nepokazila prekvapenie. Každopádne ich pokojný život je opäť raz narušený a dvaja hrdinovia sa vydávajú do Aurenenu, Seregilovho rodiska, z ktorého ho pred mnohými rokmi pre vraždu vyhostili. Príbeh sa rozbieha dosť pomaly, no asi v štvrtine knihy naberie obrátky a cvalom prejde až k záveru, takže sa nudným začiatkom v žiadnom prípade nenechajte odradiť. A na záver jedna pikoška: Autorka v úvode tohto románu zdôrazňuje, že sa nejedná o tretí diel trilógie (druhá časť totiž bola uzavretá) a píše: „So, do you need to read the opening duology, Luck in the Shadows and Stalking Darkness, to understand this book? Probably not. Then again, I have two kids to put through college. Yes, you absolutely need to read the first two books. So do all your friends and relatives.“
Flewelling, Lynn: NIGHTRUNNER’S SERIES (2) STALKING DARKNESS
Dostala ma. Do kolien. Na zem. Omdlievam. Žasnem. Vďaka, Lynn! Preč je predvídateľný dej. Preč sú všetky neduhy, ktoré mi prekážali pri prvom dieli. Stalking Darkness je fakt úžasná kniha. Hlavní hrdinovia sú tak skvele napísaní, že určite zlomia nejedno (a nie len ženské) čitateľské srdce. No čím ma dostala ešte viac je jej jedinečná schopnosť nenápadne prechádzať z pokojnej časti deja do prudko akčnej a potom znovu nastoliť pokoj, akoby uťalo. Nikdy neviete, čo vás čaká o pol strany ďalej, či sa budú ešte dve hodiny učiť etiketu stolovania, alebo sa odrazu vyskytne nejaký „job“, či niečo celkom iné. To znamená, že kniha nie je len čisto napínavá, Lynn dovolí čitateľovi občas sa nadýchnuť. Ale prirovnala by som to k mučeniu – sem-tam vám síce vytiahnu hlavu z vody, ale nikdy netušíte, kedy vás znova ponoria. Proste skvelý pocit...
Flewelling, Lynn: NIGHTRUNNER’S SERIES (1) LUCK IN THE SHODOWS
Kto ma pozná, vie, že som veľkým fanúšikom Lynn Flewelling, respektíve jej trilógie o Tamír. Na túto spisovateľku som naďabila zaujímavým spôsobom, o ktorom sem možno niekedy ešte napíšem. Mala som však problém: Tamír bola skvelá, kde však vziať Lynnine predchádzajúce knihy, ktorých český preklad sa už dávno vypredal? Lákala ma a zároveň desila myšlienka objednať si tieto knihy po anglicky. Desila z toho dôvodu, že Lynn používa pri písaní veľmi farbistý jazyk, s ktorým som mala miestami problém aj pri českom preklade. Keď som sa však dozvedela, že čoskoro má vyjsť White Road, piaty román zo série Nightrunner, rozhodla som sa: Musím ich mať. Všetkých päť... Už by som sa mohla konečne dostať k tomu, aby som napísala niečo o románe Luck in the Shadows, že? Hlavných hrdinov Seregila a Aleca jednoducho musí každý milovať, sú to skvelí chalani. To, že sa živia ako zlodeji, bola morálna dilema, ktorú som rozdýchala už na začiatku. Veď nie sú len zlodeji, ale aj špióni! A v prvom rade za každých okolností verní kráľovnej. Lynn v tomto románe ukazuje svoje rozprávačské umenie a najmä sa jej darí nádherne a do hĺbky vykresliť všetky svoje postavy – čo je vlastnosť, ktorou si ma získala už pri Tamír. Lynnine postavy naozaj žijú. Neuverili by ste, že nie. Na tomto románe mi však prekážala jedna vec – príliš ľahko predvídateľné dejové zvraty. Hoci „prekážalo“ je trochu silné slovo – lebo som sa aspoň mohla cítiť strašne múdra, keď som na niečo prišla. A angličtina? Ťažká, zložitá, krutá. Ale všetko sa dá, keď sa chce.
Červenák, Juraj: ČERNOKŇAŽNÍK (1) VLÁDCA VLKOV
Hmmmmm, zaznelo moje dlhé zamyslenie po dočítaní tejto knihy. Zamyslenie nad tým, čo si o nej vlastne myslím. Úprimne, nie som si istá. Príbeh bol dobrý, autor nás v románe zavedie do časov dávno minulých, keď ešte po našom území prebehol sem-tam nejaký Avar. Ranostredovekým slovenskom prechádza neohrozený bojovník menom Rogan a pobehujúcich Avarov s radosťou strieľa, prípadne seká mečom. Kniha je akčná, napínavá a prudko čitateľná, takže si s ňou nezačínajte uprostred skúškového. Alebo radšej ani uprostred pracovného týždňa. Z čoho teda vyplýva môj indiferentný postoj k tomuto románu? Ďalšie prudké zamyslenie... Ahá! Postavy. Strašne ma štvali. Hlavný hrdina Rogan neustále nehorázne machruje, aký je on veľký a silný mačo. Vedma Mirena neustále nehorázne machruje, dokonca ešte viac ako Rogan. A ostatné postavy vôbec nezaostávajú. Vlastne tam okrem niekoľkých úbohých obetí neustále nehorázne machrujú úplne všetci. Že by v období kdesi medzi Samovou ríšou a Veľkou Moravou neexistovali ľudia, ktorí by nezapadali do schémy strašní machri/úbohé obete? Asi som zlá, ale mne tento druh charakterov postáv jednoducho nie je pochuti. Ale predpokladám, že mnohým čitateľom áno. Tak napríklad Conana som nikdy nečítala, ale som si istá, že aj on neustále nehorázne machroval.
Gemmel, David: TRÓJA (2) ŠTÍT HROMU
Krása. Som rada, že som sa dostala k tomuto románu a som rada, že moje očakávanie nesklamal. V podstate pri ňom platí to, čo som napísala o Pánovi strieborného luku. Ďalšia hrubizná kniha, ktorá stojí za prečítanie.
Austenová, Jane: PÝCHA A PREDSUDOK
Film Pýcha a predsudok som videla asi trikrát a vždy som na konci plakala. Veď nájsť si bohatého manžela, ktorého ešte aj milujeme, to sa podarí len máloktorej žene, a v devätnástom storočí bolo čosi také ešte ťažšie. Kniha v porovnaní s filmom dejovo veľmi neprekvapila. Poskytovala však hlbší náhľad do charakterov postáv a to sa mi páčilo, pretože vývoj v povahách niektorých hrdinov bol taký výrazný, že ho dokáže zachytiť jedine taký dokonalý vynález, akým je román. Na začiatku knihy sa stretávame s rodinou Bennetovcov, ktorá sa skladá z tak trochu hlúpej a prostorekej matky, rozumného ale flegmatického otca, a piatich dcér, z ktorých každá má úplne rozdielnu povahu. Príbeh sa sústreďuje najmä okolo dvoch starších dievčat, anjelsky dobrej Jane a odvážnej a uštipačnej Elizabeth. Život im musí pripraviť všakovaké protivenstvá, aby sa nakoniec dočkali dojímavého happyendu... Kto je na klasickú literatúru alebo historické romány, Pýchu a predsudok mu jednoznačne odporúčam. Aj keď v našich časoch vedia už spisovatelia podať dej pútavejšie, nevedela som sa od tejto knihy odtrhnúť.
Nienacki, Zbigniew: PÁN TRAGÁČIK (4) A OSTROV ZLOČINCOV
Prednedávnom som na tejto stránke nadhodila myšlienku, či je pán Tragáčik slovanským Jamesom Bondom, hoci sama som bola voči tomuto výroku dosť skeptická. Dnes musím povedať, že minimálne v jednej charakteristike sa Tomasz slávnemu akčnému hrdinovi podobá: v každom dieli má inú kočku. Nie že by sa mu už niekedy podarilo niektorú z týchto dám zbaliť – Pánovia Tragáčikovia sú predsa len románmi pre mládež – a nepodarí sa mu to ani tentoraz. Štvrtá kniha jeho dobrodružstiev je však prelomová v inom ohľade: konečne sa dozvieme, prečo sa vlastne celá séria volá Pán Tragáčik! Tomasz totiž zdedí po strýkovi (trochu ma mrzelo, že strýka nikto neoplakával, len sa dohadovali na dedičstve) staré škaredé auto, ktoré vyzerá ako strašná kraksňa, ale z ktorého sa vykľuje na tie časy neuveriteľne rýchle vozidlo, ktoré dokonca dokáže plávať aj po vode! Tým pádom je náš hlavný hrdina už plne vybavený na pátranie po starožitnostiach, ktoré mu kázalo hľadať Ministerstvo kultúry. Tentoraz sa pripravte na ešte napínavejšie a zaujímavejšie dobrodružstvá ako v predchádzajúcich dieloch.
Adams, Douglas: HOLISTICKÁ DETEKTÍVNA AGENTÚRA DIRKA GENTLYHO
So long and thanks for all the fish, alebo Stopárov sprievodca galaxiou, je geniálny film, ktorého knižnú predlohu som nečítala. Hanba mi. Ale čo už, keď ho v knižnici nemajú a na kúpu nie sú peniažky. O to viac ma potešilo, keď som vo Fantázii vyhrala ďalší z Adamsovych úspešných románov. S chuťou som sa doňho pustila a... nudila som sa ako pes. Neviem, či je to úplne dokonalé prirovnanie, ale iné mi nenapadá. Každopádne som sa nudila, to je pravda, asi približne prvých sto strán, na ktorých nám autor predstavuje jednotlivé postavy. Potom Adams zaradí vyššiu rýchlosť, dej sa krásne rozbehne a kúsky skladačky načrtnuté v prvej časti knihy začnú do seba zapadať ako uliate. Neskôr si už len búchate hlavu od ľútosti, že ten a ten musel tak nezmyselne zomrieť, aby ste nakoniec zistili, že keby nezomrel, mimozemšťania by obsadili Zem. V knižke stretnete mechanického mnícha, koňa v kúpeľni, zaseknutú sedačku, ale najmä veľkého programátorského maníka – skrátka zábava.
Nienacki, Zbigniew: PÁN TRAGÁČIK (3) A VZÁCNY RELIKVIÁR
Kdesi na internete som sa dočítala, že Pán Tragáčik je vraj slovanským Jamesom Bondom. O tomto tvrdení nech si urobí každý svoj vlastný úsudok. Podľa mojej mienky sa Tomasz vzhľadom na svoje archeologické sklony podobá skôr Indianu Jonesovi... Tento obraz neohrozeného hrdinu Tragáčika nám však vyvráti tretia kniha pojednávajúca o jeho dobrodružstvách. Dozvieme sa v nej totiž, že Tomasz nie je dobrý vo volejbale, čo absolútne zničí akékoľvek dievčenské sny, ktoré sme o ňom kedy mali... No ale vážne: Hlavný hrdina sa na výprave opisovanej v tomto dieli borí s viacerými problémami, a volejbal je iba jedným z nich. Tak napríklad nevie po latinsky – čo môže byť riadny problém, najmä ak chcete nájsť tajnú skrýšu v starom kostole – a hanbí sa s tým priznať niekomu z ich archeologickej výpravy, lebo už sa mu aj tak všetci smejú kvôli tomu volejbalu. Tretí Pán Tragáčik nejako výrazne neprekvapil moje očakávania, ale musím uznať, že Nienacki sa z románu na román lepší. Uvidíme, dokedy bude mať táto krivka rastúcu tendenciu.
Nienacki, Zbigniew: PÁN TRAGÁČIK (2) A ATANARICHOV POKLAD
Keď som bola mladšia, mnohých mojich vrstovníkov veľmi bavilo čítanie detektívnych románov. Ja som však medzi nich nepatrila. Pri čítaní detektívky sa totiž vždy cítim nesmierne hlúpo, pretože neviem odhaliť páchateľa skôr, ako hlavný hrdina. Preto je záhadou, prečo ma teraz „na staré kolená“ tak zaujali Nieniackeho romány. Ich hlavným hrdinom je vysokoškolák Tomasz, študent dejín umenia a zároveň redaktor miestneho denníka, ktorý sa taktiež veľmi zaujíma o archeológiu. Jednoducho idol všetkých žien. V tomto dieli je Tomasz čerstvým absolventom vysokej a letné prázdniny trávi na vykopávkach so skupinou študentov (a hlavne študentiek) archeológie. Kniha obsahuje detektívnu zápletku, rovnako aj nenásilné vzdelávanie čitateľa prostredníctvom niekoľkých historických okienok. To všetko je naservírované z pohľadu Tomasza, chlapca so zvláštnou povahou, ako aj prístupom ku všetkým a ku všetkému. Kniha je každopádne zaujímavá, určite nie určená pre hltačov svižne ubiehajúcich bestsellerov. Plynie celkom pokojne a cítiť z nej históriu, prírodu a dobrodružstvo.
Gemmell, David: TRÓJA (1) PÁN STRIEBORNÉHO LUKU
Je ťažké sa pozerať na knihu, akou je Pán strieborného luku a nebyť pritom v rozpakoch, či sa vám vôbec niečo také chce čítať. Tá kniha je vážne dlhá... a je to len prvá časť trilógie... Popravde som sa rozhodla si ju prečítať z jednoduchého dôvodu – bola som absolútne vyvedená z miery kvôli tomu, že ju mali v našej knižnici. Od Gemmella som predtým čítala len Legendu, ktorá sa mi páčila, ale nenakopla ma k tomu, že by som si mala od tohto spisovateľa prečítať aj niečo viac. Ale keď som videla na poličke knižnice stáť Tróju, hrdú, aj keď zastrčenú a nečítanú, rozhodla som sa dať jej šancu. A pointa? Bola to jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala. Strávila som pri nej deň, noc a deň, čo sa mi naposledy stalo asi pri Harrym Potterovi. Ba čo je horšie, môj organizmus to ponocovanie nezvládal už tak dobre ako za mlada... Lenže teraz vyvstal ďalší problém: v knižnici už ďalšie diely nemajú (veľa by som chcela). Mám si celú trilógiu kúpiť? Láka ma to, ale som len chudobný študent a v peniazoch sa netopím. Asi som mala dávať lepší pozor pri čítaní toho Najbohatšieho muža v Babylone.
Gaiman, Neil: HVĚZDNÝ PRACH
Ťažko sa mi hľadajú slová... Čarovná. Áno, tá kniha je čarovná. A ja som očarená. A očarovaná. Priznám sa, že film som videla trikrát predtým, ako som čítala knižnú verziu. Teraz by podľa správnosti mala nasledovať polemika o tom, v čom je film horší. Nie je. To len kniha je taká dobrá, že je jednoducho lepšia. Nie som odborník, neviem presne vysvetliť, čím si ma Hviezdny prach tak opantal. Gaiman vie rozprávať tak jednoducho a hravo a zároveň pútavo, že ak máte aspoň kúsok nadšenia pre podobné príbehy, nedokážete sa od knihy odtrhnúť. Taký mladý a taký šikovný...
Gedgeová, Pauline: DOM PRELUDOV – prečítala som
V predchádzajúcom príspevku som vyslovila dúfanie, že ma autorka zvyškom knihy nesklame. Nesklamala. Veľmi rýchlo som totiž zistila, že Kahu, pisára, z pohľadu ktorého je časť knihy napísaná, som si mala pamätať z prvého dielu. Bohužiaľ nepamätala... Pravdou však je, že práve Kaha rozbehol dej takým smerom, ako sa mi ani nesnívalo. Rozprávanie príbehu potom končí ústami Thu, Kamenovej matky a hlavnej hrdinky prvého dielu. Na celej knihe sa mi páčilo najmä to, že hoci plynula celkom pokojne a nebola v nej takmer žiadna akcia, aj napriek tomu bola veľmi napínavá. Aj koniec bol taký akurát – síce šťastný, ale s poriadnou dávkou trpkosti a výčitiek svedomia. Pauline Gedgeová nám opäť raz ukázala, ako sa majú písať historické romány.
Clason, George: NEJBOHATŠÍ MUŽ V BABYLÓNĚ – prečítala som
Je vaším najväčším životným cieľom stať sa bohatým? Najbohatší muž v Babylone vám pomôže. Kniha sa skladá z niekoľkých poviedok odohrávajúcich sa v meste Babylone alebo jeho okolí rozprávajúcich príbehy ľudí, ktorí sa snažili dosiahnuť bohatstvo. A keď sa riadili tými správnymi zásadami, aj sa im to podarilo. Kniha sa mi zdala príliš materialisticky poňatá (Stať sa bohatým ako jediný životný cieľ? Dúfam, že väčšina ľudí touto chorobou netrpí...), ale je to bezpochyby zaujímavé a poučné čítanie.
Gedgeová, Pauline: DOM PRELUDOV – čítam
Dom preludov je druhou knihou dvojdielneho románu z prostredia starovekého Egypta, konkrétne 20. dynastie (nová ríša). Hlavnou hrdinkou je dievčina menom Thu, ktorá sa v prvom diele (Dom snov) prepracovala z chudobného dedinského dievčaťa na liečiteľku, konkubínu, matku faraónovho syna... aby skončila znovu vo svojej rodnej dedine – vo vyhnanstve za pokus o vraždu faraóna. Dom preludov sa odohráva šestnásť rokov po tom, čo sa skončil dej prvej knihy a hlavným hrdinom je Thuin syn Kamen (nie, nie je to preklep). Autorka sa nás síce snaží držať v napätí, ale od začiatku je jasné, že je to jej syn (Thuin, nie autorkin). Na Pauline Gedgeovej som vždy obdivovala, že svoje spisovateľské umenie nenecháva pochovať pod kvantami staroegyptských reálií (na rozdiel od Christiana Jacqa či Guya Racheta). Opäť dokazuje svoj talent a ja Dom preludov nedokážem odložiť, hoci je napísaný takými malinkými písmenami... Ku knihe mám však aj jednu závažnú výhradu: Doteraz bol dej rozprávaný v prvej osobe z pohľadu mladíka Kamena. Odrazu však prišiel predel a rozprávačom ďalšej časti má byť pisár Kamenovho nevlastného otca... Ak mám pravdu povedať, v tejto časti som sa zasekla a akosi sa mi vôbec nechce čítať ďalej - veď prečo by ma malo zaujímať, čo si o tom všetkom ten pisár myslí? Každopádne uvidíme, ako bude kniha pokračovať. Stále dúfam, že ma autorka nesklame.
Paolini, Christopher: BRISINGR – prečítala som
Dej sa podľa mňa rozbiehal príliš pomaly a ospalo, ale keď už sa dal do klusu, naozaj to stálo za to. Paolini bravúrne zvládol najmä záver, ktorý bol strhujúci ako let na Zafire. Už nemám ani čo vytknúť – akékoľvek výhrady, ktoré by som voči knihe mohla mať, si u mňa spisovateľ nakoniec vyžehlil. Teraz zostáva len počkať si na posledný diel ságy. Tak nech nám na to čakanie svietia bdelé hviezdy...
Paolini, Christopher: BRISINGR – čítam
Na tretí diel ságy o Zafire a Eragonovi som sa tešila už od chvíle, čo som z rúk pustila knihu číslo dva. Keď sa po čase začali v médiách objavovať správy, že tretím dielom táto plánovaná trilógia zďaleka neskončí, moje tešenie sa nezmenšilo. Veď človek celý život na niečo čaká (ja práve v tejto chvíli čakám hlavne na premiéru nového Harryho), tak čo sa nám môže stať, keď na čakací zoznam pridáme ďalšiu položku? Ale späť k Brisingrovi a k tomu, že som sa naňho tešila. Dobrá správa je, že Paolini moje očakávania splnil. Zlou správou môže byť fakt, že ich nepredčil, aj keď posun v jeho štýle je badateľný. Pri občas až príliš rozvláčnom deji (po Sestřenkách je niečo také pre mňa riadnym šokom) pozvoľna zaspávam, aby ma následne prebúdzali akčné scény, ktoré si vie chlapec naozaj vychutnať. Z kladov knihy ešte musím vyzdvihnúť dračicu Zafiru. Jednoznačne jedna za najlepších postáv, o akých som kedy čítala.
Pilipiuk, Andrzej: SESTŘENKY – prečítala som
Recenzie sa musia mýliť. Andrzej Pilipiuk jednoducho NEMOHOL napísať zlý román! Veď pri jeho poviedkach sa neustále prehýbam od smiechu a žasnem nad jeho brilantnými nápadmi. Geniálna esej, ktorú napísal o písaní, mi dala toľko inšpirácie... Nie, zlé recenzie ma nemohli odradiť od kúpy tohto románu. To, že recenzentov treba radšej počúvať, som zistila, keď už bolo neskoro. Sestřenky majú iskru Pilipiukových poviedok, to áno. Lenže poviedková iskra na román nevystačí. Krátke úsečné vety, ktoré v niektorých častiach pôsobia neprirodzene; zvláštny dej s rozpačitým začiatkom a ešte rozpačitejším koncom; niekoľko odbočiek, ktoré s hlavnou dejovou líniou nesúvisia a očividne slúžia len pre potechu autora... A ja sa len pýtam: Prečo Pilipiuk porobil chyby, pred ktorými vo svojej eseji sám varuje?
Úvodom
Aj vám sa občas stáva, že bezradne stojíte v kníhkupectve, knižnici, či pred vlastnou policou s knihami a jednoducho si neviete vybrať? Po tom, čo si odo mňa niekoľko ľudí pýtalo odporúčania na nejaké dobré romány, som sa rozhodla, že založím na svojej stránke rubriku Čo práve čítam – v nádeji, že sa nájde pár jedincov, ktorých inšpirujem k prečítaniu (alebo naopak neprečítaniu) nejakej knižky. Ako už názov napovedá, do tohto stĺpika budem písať o knihách, ktoré práve čítam, a o tom, čo si o nich myslím. V každom prípade sa teším aj na vaše názory, o ktoré sa môžete podeliť v diskusii.
