Kráľovná Lipa (úryvok)

V to ráno znovu začalo snežiť. Chladné vločky pokrývali mokrú zem ako rozfúkané semienka púpavy. Bolo však príliš teplo na to, aby prežili dlhšie ako zopár okamihov. Biela hviezda vedela, že to je už len posledný výkrik zimy. Deň, keď slnko a mesiac svietia rovnako dlho, sa neúprosne blížil.

Dievčina sa zadívala na svoju kráľovnú. Tá stála hrdo ako vždy, pokožka pokrytá hrubou vrstvou kôry, nohy vrastené do zeme, konáre vyrastajúce z prstov.

„Ochránim ťa,“ zašepkala Biela hviezda. „Tento rok ťa určite ochránim.“

Keď to vyslovila, musela sklopiť zrak, pretože sama svojim slovám neverila.

Ak sa vám táto ukážka páčila, prečítajte si aj ukážku z poviedky Dračica.