poviedky Poviedky
 
recenzie  Recenzie

lienky Fantastický život

Keď pršalo, mrholilo

Dážď, slnko, dážď, slnko, vietor, vietor, vietor. Rad siahajúci od dverí kultúrneho domu až po zastávku predsa nemôže nikoho odradiť. Ani v takom počasí. Čakajúci sa delia na veľkých lúzrov, ktorí stoja pod schodmi, a menších lúzrov stojacich nad schodmi. Potom, keď už ste sa dostali nad tie schody, vzdialenosť sa začala merať podľa dlažobných kociek. Ešte tridsať... ešte dvadsať... ešte desať... A odrazu ste boli dnu. A odrazu sa všetko zmenilo.

„Ale takto ten príbeh nekončí. Ani nezačína.“
Nie, kdeže. Príbeh začal asi v tom čase, keď organizátori objednali priestory, dohodli sa s predajcami, pozvali hostí. Začal sa vo chvíli, keď si prví cosplayáci začali šiť kostýmy, prednášajúci pripravovať prezentácie, hráči rozcvičovať prsty. A potom prišli dva dni D a všetko sa to skončilo akosi rýchlo. No myslím si, že nikto neľutoval.

O čom to vlastne hovorím?
Festivaly AnimeSHOW a GAME EXPO sa uskutočnili 13. a 14. marca v DK Dúbravka. Dievčatá (no a aj niektorí chlapci...) pobehovali v oblečení čo najviac odhaľujúcom ich ladné krivky. Niekto pozeral anime, niekto filmy, niekto bol zavesený na svojej srdcovej „platforme“ a hral o dušu, niekto trávil čas vo vydýchaných malých miestnostiach a so záujmom počúval prednášky. A niektorí sa to snažili stihnúť všetko naraz. Program bol naozaj bohatý a rôznorodý, a každý, kto sa aspoň trochu chytá na fantastiku, si v ňom našiel to svoje.

Mimozemšťania na čajovom obrade
Každý deň však slnko nesvieti, a aj táto skvelá akcia mala pár chýb. Hlavným problémom je pravdepodobne to, že organizátori si stále neuvedomujú, ako rýchlo rastie dopyt po ich produkte. Prejavilo sa to napríklad v nedostatku náramkov alebo papierov s programom. Taktiež ma dosť sklamalo, že odpadlo karaoke. Ako povedal jeden z organizátorov: „Je to vaša chyba – nikto sa neprihlásil.“ A zaklincoval to vetou: „Ale aj keby sa prihlásil, nejde nám technika...“ No najviac ma dojalo, ako sa niektorí návštevníci bezvýsledne pokúšali nájsť čajovňu, ktorá pravdepodobne zmizla do nejakého paralelného vesmíru. Ticho dúfam, že doň nezmizla aj tá dievčina, čo mala robiť čajový obrad.

Pár slov na záver
Stálo to nakoniec za to? Samozrejme, že áno. Pôjdem aj na budúce? Samozrejme, že áno. Čo dodať? Stretneme sa o rok!

 

 

 

Soňa Lantajová v akcii

Cosplay

Andrzej Sapkowski

Miloš Ferko

Brisingr


Fantazia Brloh
recenzie fantasticky poviedky