Istrocon/Comics Salón/Parcon 2012
(kratučké zamyslenie + pár vtipných fotiek)
Máme fantáziu. Častokrát bujnejšiu ako naše okolie dokáže pochopiť. Čítame. Hráme. Sledujeme. Občas aj píšeme či kreslíme. Sme fani. A fani potrebujú cony.

Kapitán Báthory sa vrátil. A obliali ho írskou whisky.
(reportáž z krstu románu Juraja Červenáka - Diablova pevnosť)
Len málokedy majú fani to šťastie, že dve ich srdcu blízke akcie vyjdú na jeden týždeň. No na prelome novembra a decembra sa Ďuro Červenák rozhodol pokrstiť svoju novinku iba pár dní pred brnianskym Fénixconom. Tá prvá zo zmienených akcií bola v mnohých ohľadoch neobyčajná.

Za hrsť spomienok na Festival fantazie 2011
(reportáž z Festivalu fantazie 2011)
Chotěboř je malé mesto, do ktorého každé leto príde jeden veľký festival. Festival, ktorého samotný názov naznačuje, že ide o niečo fantastické. Po uliciach sa prechádzajú postavy z kníh, filmov či seriálov a obyvateľom mestečka to už ani nepripadá čudné – za tých 16 rokov sú dávno zvyknutí. Festival fantazie navštívil Chotěboř aj tento rok. A opäť bolo dobre.

O Dračici a o Cene Fantázie 2010 (2. časť)
Keď som zistila, že sa moja poviedka dostala do finálne, tešila som sa ako malé dieťa. Ak som si však v tej chvíli myslela, že moje stresovanie aspoň o niečo ustúpi, veľmi som sa mýlila.

O Dračici a o Cene Fantázie 2010 (1. časť)
Nevyhrala som, bola som druhá. Z môjho pohľadu najhoršie možné umiestnenie. Hoci zároveň lepšie, ako som dúfala.

Prišlo k nám ďalšie hviezdičkami žiariace číslo
(môj názor na Fantáziu číslo 04/2010)
Ďalších pár ciest vlakom do práce a z práce prevozených, ďalšia Fanta prečítaná. Táto vyšla pomerne rýchlo za predchádzajúcim číslom. Za to však kvalitatívne nie je o nič ukrátená. Podarí sa Fantázii dosiahnuť métu šiestich čísel ročne?

Fantázia vám dá Výprask! A veľa ďalšieho
(môj názor na Fantáziu číslo 03/2010)
Šéfredaktor Fantázie v jej úvode premýšľa o tom, že čas nič neznamená. Aspoň pre filmy, ktoré budú kultom aj po desaťročiach. Aké filmy to však dokážu? Vie to niekto odhadnúť dopredu? A ak áno, prečo sa potom nenakrúcajú iba takéto snímky? A čo vy? Stalo sa vám už niekedy, že ste si po pozretí filmu povedali „tak tento pretrvá veky“?

Radšej neskoro ako ešte neskôr
(môj názor na Fantáziu číslo 02/2010)
Za všetko môže moja taška do práce. Pokazil sa mi na nej zips. Musela som si zohnať novú, a bohužiaľ som zabudla zvážiť jeden dôležitý fakt. Väčšinou mám čas čítať iba cestou do práce a z práce. A nová taška sa ukázala byť príliš malou na nosenie Fantázie... Na knihy však bola veľkosťou skvelá, takže som čítala jeden román za druhým, až som si uvedomila, že už vyšla nová Fanta a ja som tú starú ešte nečítala. Bolo to treba rýchlo napraviť. Kúpila som si novú tašku.

Alicka a spol.
(môj názor na Fantáziu číslo 01/2010)
Len máločo sa vyrovná vôni čerstvej Fantázie. Naozaj, skúste to. Neviem, čo s ňou v tej tlačiarni robia, ale iné časopisy takto nevoňajú. Možno je to extrakt potu, krvi a nadšenia jej tvorcov, ktovie? Na základe svojej úchylky (je to len jedna z mnohých, navyše jedna z tých menej vážnych) som ako vždy najprv zaborila nos medzi stránky nového čísla Fantázie a až potom začala skúmať, aké články si pre mňa tentoraz pripravila.

Znova sa preconali
(reporáž z festivalov Comics Salón a Istrocon)
Máte klaustrofóbiu? Alebo agorafóbiu? Naháňa vám hrôzu už len pomyslenie na nedostatočný percentuálny obsah kyslíka vo vzduchu? Ježia sa vám chlpy pri predstave neadekvátne odhalených ženských nôh? Tak to ste minulý víkend určite strávili schúlení pri knižke či pri sledovaní obľúbeného seriálu. A tak vám treba. Lebo my ostatní sme boli na Istrocone.

Nečakaný výlet do fantázie
(reporáž z Festivalu fantazie 2009)
Keď sa naskytne príležitosť, netreba váhať. Keď bola na stránke Fantázie vyhlásená súťaž o lístky na Festival Fantazie, neváhala som. A keď som ich vyhrala, vtedy som už váhať naozaj nemohla. Zložila som kufor zo skrine, zbavila ho prachu, nahádzala doň pár vecí a hurá do Chotěboře!

Keď pršalo, mrholilo
(reporáž z festivalov AnimeSHOW a GAME EXPO 2009)
Dážď, slnko, dážď, slnko, vietor, vietor, vietor. Rad siahajúci od dverí kultúrneho domu až po zastávku predsa nemôže nikoho odradiť. Ani v takom počasí. Čakajúci sa delia na veľkých lúzrov, ktorí stoja pod schodmi, a menších lúzrov stojacich nad schodmi. Potom, keď už ste sa dostali nad tie schody, vzdialenosť sa začala merať podľa dlažobných kociek. Ešte tridsať... ešte dvadsať... ešte desať... A odrazu ste boli dnu. A odrazu sa všetko zmenilo.