Alicka a spol.

Len máločo sa vyrovná vôni čerstvej Fantázie. Naozaj, skúste to. Neviem, čo s ňou v tej tlačiarni robia, ale iné časopisy takto nevoňajú. Možno je to extrakt potu, krvi a nadšenia jej tvorcov, ktovie? Na základe svojej úchylky (je to len jedna z mnohých, navyše jedna z tých menej vážnych) som ako vždy najprv zaborila nos medzi stránky nového čísla Fantázie a až potom začala skúmať, aké články si pre mňa tentoraz pripravila.

Nič som nevyhrala...
... bola moja prvá myšlienka, keď som sa začítala do časopisu. Ako je to možné? Toľko súťaží a ja som nevyhrala vôbec nič?! Až po chvíli mi došlo, že som vlastne do žiadnej súťaže nepísala... Áno, moja skleróza je smutná vec. A prečo som vlastne nepísala? Aha, skúškové bolo, nejako som si nenašla čas... Čo už? Tentoraz napíšem do všetkých súťaží, ktorých ceny sa mi páčia (a na ktoré súťažné otázky viem odpoveď, samozrejme). Snáď sa niečo podarí.

Alicka, Johnny a Tim
Už z titulnej strany je zrejmé, akej téme sa toto číslo Fantázie zaviazalo. Z obálky sa na vás škerí pomaľovaný Johnny Depp, ktorý sa očividne snaží dokázať, že svoju najviac crazy rolu v živote ešte nezahral, ale bude to práve tá v tomto novom filme. O Johnnym a najmä o jeho spolupráci s Timom Burtonom sa vo Fantázii dočítame, zďaleka to však nie je všetko. Články o najnovšom filme o Alicke, o starších filmoch o Alicke, o knižných príbehoch o Alicke a navyše rozhovor s Timom Burtonom – to všetko poteší nedočkavého fanúšika. Dúfam, že s filmom budem aspoň natoľko spokojná, ako s touto sekciou.

Chuck Norris je ôsmy div sveta. V podstate aj ostatných sedem.
Teraz presne neviem, ako to bolo – či fenomén Chucka Norrisa minul celú moju generáciu alebo len mňa. V Ceste draka sa mi zdal smiešny (ale to sa mi zdal celý film), Walker ma nebavil a prvý v tip o Chuckovi Norrisovi som počula asi pred rokom. Nepochopila som ho. A keď všetko nasvedčovalo tomu, že jeho dobrácka usmievavá tvár sa objaví na titulke Fantázie, bola som viac ako zhrozená. Oveľa viac ako s ktorejkoľvek inej obálky Fantázie ever. A rátam aj tú s nahou ženou (je viem, nebola nahá, mala niečo prilepené na bradavkách), aj tú s Eragonom, na ktorej nebolo takmer nič vidno... Ale aj napriek predsudkom som si články o Chuckovi prečítala. A stala sa zvláštna vec. Zistila som, že tento herec síce je tak trochu trápny (zrejme preto všetky tie vtipy, nie?) ale akýmsi milým spôsobom, hral v zopár béčkových, céčkových a vyššie abecedne postavených filmoch, ale za to všetko môže len jeho dobrácky face. A za niečo také sa predsa nemôžete na nikoho hnevať. Nakoniec musím skonštatovať, že mi Chuck celkom prirástol k srdcu. Nie natoľko, aby som začala pozerať Walkera... ale aspoň natoľko, aby som sa zasmiala na niektorých vtipoch.

Aj literárna sekcia sa dala prečítať
Rozhovor s Ďurom Červenákom ma potešil, ale, pretože pravidelne navštevujem jeho stránku, veľa nového mi nedal. Klimekova novela je dlhá ako týždeň... ale výborne napísaná. Osobne nie som veľkým fanúšikom fantasy o anjeloch, čertoch a podobných záležitostiach, ale táto novelka bola dobrá a navyše napínavá až do konca. No dobre, ten úplný koniec už bol trochu predvídateľný, ale to bolo možno spôsobené len mojím brilantným intelektom a sčítanosťou (hehe). Nad Karikovou poviedkou som veľmi dlho dumala, či si ju mám prečítať, pretože nemám rada horor v nijakej podobe. A keď som si ešte spomenula na Cenu Fantázie... Ale Hmlisko našťastie nebolo dlhé a neodradilo ma od úmyslu niekedy v živote navštíviť Vlkolínec (čo, dúfam, autor ani neplánoval). Hviščov úryvok ma nezaujal. Mám rada len veľmi špecifické druhy sci-fi a toto nebol jeden z nich. Keď sa teraz spätne dívam na túta časť svojho článku, vyzerá to tak, že som príliš vyberavá. Možno aj som.

A čo ešte?
Súdne sestry! Skvelá divadelná hra, na ktorej som bola asi pred mesiacom a už ju aj máme zrecenzovanú vo Fante! Autor jej síce vytýka mnohé chyby, s ktorými aj súhlasím, ale nič ma neodradí od napísania do súťaže o lístky – pozrela by som si ju aj druhý raz. Pratchett je Pratchett... Potešil ma aj článok o Kroku za krokom, aj filmové recenzie, aj predstavenie pripravovaných filmov. Ďalej som sa zabavila hlavne na článku o figúrkach, čo je sekcia, ktorú zvyčajne nečítam. Najzábavnejšie na tom bolo, že o Pet Shopoch som prvý raz počula deň pred čítaním Heninho článku. A spletitý pôvod japonského slova gachapon ma naozaj dostal do kolien.

Musím úprimne povedať, že toto číslo Fantázie sa nadmieru vydarilo. Najviac zo všetkého ma potešila Alicka, na ktorú sa veľmi teším. Ako aj na Súboj titanov. Dúfam, že sa oba filmy vydaria, a že v budúcom čísle si na ne nájdem recenzie.