Radšej neskoro ako ešte neskôr

Za všetko môže moja taška do práce. Pokazil sa mi na nej zips. Musela som si zohnať novú, a bohužiaľ som zabudla zvážiť jeden dôležitý fakt. Väčšinou mám čas čítať iba cestou do práce a z práce. A nová taška sa ukázala byť príliš malou na nosenie Fantázie... Na knihy však bola veľkosťou skvelá, takže som čítala jeden román za druhým, až som si uvedomila, že už vyšla nová Fanta a ja som tú starú ešte nečítala. Bolo to treba rýchlo napraviť. Kúpila som si novú tašku.

3D (d)efekt
V tomto čísle Fantázie sa hneď v úvodníku dočítame o názore šéfredaktora na 3D filmy, s ktorým z väčšej časti aj súhlasím. Alicka sklamala. A súboj titanov sa mi nezdal dobrý ani po dvoch deci hrušky (zase si nemyslite, že som alkoholik, ale mala som po štátniciach – keď tak nad tým uvažujem, po štátniciach som mohla ísť aj na nejaký lepší film...).

Časopis sa tiež zaoberá starým i novým Súbojom titanov, hoci články od rôznych autorov sa mi zdali dosť rozporuplné. Nejde tu len o názory autorov, ale aj o objektívne fakty – takže som potom nevedela, čo si mám myslieť. Ale veľmi sa mi páčila časť venovaná Rayovi Harryhausenovi a špeciálnym efektom z čias dávno minulých. Človeku sa hneď chce pozrieť si nejaký pekný starý filmík.

Kulty a kolty
Máte radi Monty Python? A čo tak Herculesa a Xenu? Staršie ročníky (dobre, možno aj mladšie) určite poteší rozsiahla časť časopisu venujúca sa týmto kultom. Pobavil ma najmä článok o posledných dvoch zmienených seriáloch, pri ktorých som si zaspomínala na detstvo. Áno, aj takéto veci sa nám kedysi páčili. Dávno.

Na ďalšej strane nám v článku Kolt a mágia Ďuro Červenák (potešil ma vyšší počet jeho článkov v tomto čísle) popisuje, ako sa sci-fi a fantasy uplatňovala vo westerne. Ďalšia zaujímavá spomienka na staršie filmíky.

RobynOVÁ
Ešte krátko predtým, ako sa Fantázia 02/2010 dostala do rúk nedočkavých fanúšikov, obletela internet informácia o tom, že spoluautorka jednej z poviedok v časopise sa veľmi zabávala na poslovenčení svojho mena. Keď totiž zistila, že redaktori Fantázie obohatili jej priezvisko o príponu „ová“, zdalo sa jej to veľmi vtipné a začala si pripadať ako ruská špiónka z Bondovky. Mimochodom, poviedka sa volá Spriaznené duše a slečna/pani (ktovie?) Robynová ju napísala spolu so spisovateľom Mikeom Resnickom. Tento autor už raz navštívil náš Istrocon a vraj má veľmi vrúcny vzťah k Slovensku. Dokonca nedávno napísal na Facebookovú stránku Brlohu, že sa mu tento obchod veľmi páčil, a je rád, že ešte existuje.

Ešte niečo? Tak ešte niečo
Na záver môžem povedať len toľko, že sa ospravedlňujem všetkým čitateľom týchto stránok za neskorý článok. Viem, že nie je čestné zvaľovať vinu na tašku. Hanbím sa.

Aby ste sa na mňa nehnevali, pripájam malý bonus: